Detail štátu

Rusko Rusko - transparent

Ponúkame 47 ubytovacích kapacít za cenu 530 € - 5 945 €.

Destinácia:

BAJKAL

Cesta na najväčší ostrov v Bajkalskom jazere Oľchon sa začína v Irkutsku a pokračuje k miestu, kde rieka Angara vyteká z Bajkalu. Cez dediny Listvianka a Bľšie Koty sa prechádza na samotný ostrov s posvätnou skalou Burchan.

Legenda hovorí, že starec Bajkal nadovšetko miloval svoju jedinú dcéru Angaru. Tá sa zaľúbila do krásneho mládenca Jeniseja a raz, keď otec zaspal, rozhodla s utiecť za ním. Keď to Bajkal zistil, rozhneval sa, bleskom skosil vrchol hory a úlomok skaly hodil za ňou. Ten ju zasiahol priamo do hrdla. Angara sa začala dusiť a prosila otca, aby jej dal vody. Bajkal však mohol svojej dcére dať iba svoje slzy. Odvtedy tečie Angara k Jeniseju plná sĺz a osamelý Bajkal je sivý a pochmúrny. Hoci má Bajkal 336 stálych prítokov, voda vyteká len z jedného miesta. Práve tam trčí z vody Šamanský kameň, ktorý padol Angare na hrdlo a dodnes odoláva mohutnému prúdu sĺz starého Bajkala.

Jazero Bajkal je staré25 miliónov rokov. Na záberoch z družice vyzerá ako modré oko zelenej tajgy. Vzniklo zapalvením hlbokého zlomu zemskej kôry spôsobenej zrážkou euroázijskej a indickej platne. Vek Bajkalu je unikátny, lebo jazerá vznikajú a zanikajú po 10- až 15-tisíc rokoch. Bajkal je najväčšou ásobárňou pitnej vody, sústreďuje až 1/5 celosvetových zásob povrchovej sladkej vody. Po brehu ho len tak ľahko neobídete, lebo by ste museli prejsť 2100km.

Pýchou Bajkalu je jedinečná mozaika rastlín a živočíchov (až 2630 druhov). Až dve tretiny z nich nikde inde na svete nenájdete. Toto "Bohaté jazero" je od roku 1996 súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Hlavným turistickým centrom na západnombrehu jazera je dedinka Listvianka. Končí sa tu cesta z Irkutska a "končí" sa tu aj Bajkal. Tu pri Listvianke z neho vyteká jediný odtok, rieka Angara. Severnejšie na irkutskej strane leží zapadnutá dedinka Boľšije Koty. Najviac očákavaní sa však môže spájať s najväčším bajkalským ostrovom Oľchon, opradený šamanskými legendami pôvodných obyvateľov - Buriatov. Pôvod ich mena je prevzatý z mongolského slova utiecť. Je to preto, že ide o potomkov utečencov z Mongolska, ktorí sa na úteku pri kmeňových vojnách plavili po riekach na sever.

Podľa súčasnných meraní je ostrov 70km dlhý a okolo 12km široký, rozloha je 730km2. Na ostrove Oľchon najdem bohatú a jedinečnú faunu a flóru. V pobrežných vodách rybari lovia ryby - najznamejšia bajkalská ryba je omul, nenájdeme nikde na svete, ďalej preslávený lipeň, dravú šťuku ale aj osrieža. Na severnom konci ostrova Oľchon, by sme mohli vidieť unikátneho bajkalského tuleňa - nerpu, jediného sladkovodného tuleňa na svete.

Ostrov priťahoval ľudí odpradávna. Našli sa tu osídlenia z mladšej doby kamennej s pozostatkami oltárov, domov a obradých hradieb vystavaných z kamenných dlaždíc. tam boli osídlenia legendárneho ľudu - Kurikánov. Pred stáročiami nahradili Kurikánov Buriati a založili svoje svätyne, ktoré spájajú kult šamanizmu a budhizmu lamaizmu. Nie tak dávno boli šamani prenasledovaní bývalým ateistickým režimom. Teraz slobodne uskutočňujú svoje rituály. 

Výsledky hľadania

ďalšie ponuky >